Logo
Neviete si rady? Zavolajte.
Po - Pi: 8:30 - 16:00
0 ks
za 0,00 EUR
Nákupný košík je prázdny
Potrebujete poradiť? Neváhajte nás kontaktovať.
Nakúpte ešte za 55,01 EUR a máte dopravu ZADARMO na SK
Novinky
19.03.2019
Už na ceste nový tovar: momentálne nič. čítať celé
Zobraziť všetky novinky
Facebook
 






  1. Úvod
  2. Testy, návody, príbehy
  3. Príbehy
  4. 60 minút plný zážitkov (2015)
16.12.2018

60 minút plný zážitkov (2015)

A už sa to začalo… konečne som mohol prelistovať v kalendári na tú stranu, na ktorú okrem mňa  čakalo ešte mnoho ľudí. Na tejto strane sa objavil dátum, ktorý prívlačiari považujú za najväčší sviatok. Nebol to iný deň, ako 16. jún.
  Pre mňa  ozajstná prívlačová sezóna sa začala trošku neskôr – s dvojdňovým oneskorením, pretože kvôli pracovným povinnostiam som sa nemohol skôr dostať na breh vody. Do tejto doby som sa zaoberal muškárením, a prívlačením na Dunaji a na Ipli. V jednom prípade sa mi podarilo nájsť času aj na veľmi príjemný lov pstruhov pod Nízkymi Tatrami.  Popri tom ale  s kamarátom Tiborom sme veľmi túžili po prvej tohtoročnej rybačke z člna, ktorá sa dňa 18-ého júna aj uskutočnila. Táto rybačka ale nepatrila medzi najúspešnejšie začiatky a tak o tejto rybačke sa neoplatí ani zmieniť sa. Po tomto neúspešnom začiatku som mal šťastie dostať sa na vodu vďaka voľnému víkendu ešte v dvoch prípadoch. Vtedy som mal už oveľa väčšie šťastie. Podarilo sa mi chytiť niekoľko boleňov a jalcov hlavatých. Ale cítil som, že ešte to stále nie je ono. No, 27-ého júna sa šťastie usmialo na nás v plnej miere.
  Všetky webové stránky, zaoberajúce sa predpoveďou počasia hlásili zamračenú oblohu a dažde, ale i napriek tomu sme sa rozhodli, že stoj čo stoj, pôjdeme na rybačku. Zanechajúc náš dobrý zvyk, nešli sme skoro ráno, ale čln sme dali na vodu na obed, pretože z predošlých skúseností sme usúdili, že naše miláčiky majú radi obdobie pred stmievaním. Ale v ten deň sa všetko stalo ináč.

Picture
 
  Plánovali sme prejsť  tak zhruba 14-16 kilometrov od ústia Dunaja, smerom k prameňu nášho obľúbeného Váhu.Táto vzdialenosť bola vhodná na to, aby sme uskutočnili jednu parádnu rybačku. Cestou na miesto štartu všade sme pozorovali veľkú aktivitu rýb a sem-tam sme boli svedkami aj treniu rýb pri brehu.   Takéto správanie sa rýb je v dvoch prípadoch: buď sa zaktivizovali všetky ryby rieky a začnú sa bezhlavo napchávať, alebo naopak, už sa úplne najedli, a  kvôli prítomnosti prirodzenej potravy nebudú ich zaujímať naše umelé nástrahy.  Stav vody bol perfektný, len bol jeden maličký háčik, tak Dunaj, ako aj Váh sa začal masívne klesať. Podľa našich skúseností táto situácia nepraje takej rybačke, pri ktorej chceme chytať pod brehom, pretože ryby sa stiahnu do koryta, aby nezostali na suchu. Klesanie vody tu neznamená iba 1-2 cm denne, ale treba počítať aj 50-80 cm-ovým výkyvom. Napriek všetkému sme dúfali a doraziac na miesto činu sme sa pustili do rybačky s veľkými nádejmi.
  Prišli sme na miesto činu. Mysleli sme si, že venujeme trošku času jigovaniu, pretože sme došli trošku skorej, ako sme si to plánovali. No darmo, ten malý motorček ešte aj po 25 rokoch funguje výborne, čln s ním letel s vetrom o preteky. Prvá polhodinka bola bezúspešná, tak sme sa pustili do plánovanej rybačky. Už po prvých 15 metroch hlasným rabovaním dal niekto na javo, že sme to pokazili… Možno, že nás prenasleduje jeden boleň už jeden a pól týždňa.  Nevadí, veď počkáme naňho.
   Tak, ako vždy, aj teraz sme začali s 5-7 cm-ovými, tenkými, nízkofrekvenčnými nástrahami. Tieto wobblery sa dajú veľmi presne dostať do maličkých dierok. Ideálnou nástrahou môže byť Daiwa Wise Minnow a ešte Baby Minnow, najnovší hit minulého roku. Obidva wobblery majú želané vlastnosti a perfektne napodobňujú živú potravu.

Picture
 
  Na prvý záber sme nemuseli dlho čakať. Prút sa mi rozhýbal v ruke a už prvý jalec hlavatý  bol vonku. S krátkym, 2,10 metrovým Daiwa Procaster prútom je príjemné zdolávať aj menšiu rybu.   Prút má 5-20 g vrhaciu záťaž, ktorá bola perfektná pre tieto menšie nástrahy ale dobre slúžila aj v prípadoch 8-10 gramových jigov. Ide o naozaj univerzálny prút, ktorý je ľahký, a súčasne má vyhovujúce záložné sily aj pri náhodnom zdolávaní menšieho sumca. Vďaka rade osmych očiek som mohol nevyhnutne presné hody dokonale  uskutočniť a Certate 2500  bol výborným partnerom pre tento prút.
  Plávajúc ďalej, o pár metrov prišiel jeden vážnejší kopanec, ale páchateľ sa nenašiel, tak 1:1 – stav je vyrovnaný. Tajne som dúfal, že dnes sa mi podarí výsledok zmeniť vo svoj prospech a konečne budem víťazom ja. No, nestalo sa to tak. Záberov som mal habadej, ale chytiť sa mi ich nepodarilo. Možno, že sa dotkli návnade so zatvorenými ústami  alebo chceli iba odohnať votrelca? Kto vie… zaujímavé je ale, že môj kamarát nemal cez viac stoviek metrov ani záber.
  Prvá lepšia ryba prišla na takom úseku, kde vetvy stromov čiahali do vody. Pustý breh a konáre nad vodou mohli ukrývať jalcov tmavých. Chýbal už len presný hod… Baby minnow sa dostal asi centimeter od brehu, keď na 10 centimetrov od dopadu sa začala voda víriť a v nasledujúcej sekunde už som cítil rybu. Seknutie sedelo, ale ryba sa nepohla ani do jedného smeru, len sa točila na jednom mieste. Mal som podozrenie, že to bude asi jalec tmavý. A mal som pravdu. Páchateľom bol jeden krásny jalček tmavý s červenými plutvami. Jednu fotku si zaslúžil predtým, ako som ho pustil na cestu.
Picture
 
  O pár metrov ďalej nasledoval ešte tvrdší záber, ale teraz už seknutie nesedelo. Možno, že to bol jeden väčší jalec, škoda, že sa to už nikdy nedozviem. Nasledovalo niekoľko minút ticha a prišiel prvý boleň dňa. Zvyčajný, tak asi 1,20kg v peknom, zdravom prevedení. Tibi naďalej suchými dlaňami a horúcou hlavou čakal na prvú ránu. Keďže sme videli aj na druhej strane brehu jeden dobrý úsek, mysleli sme si, že sa vrátime niekoľko sto metrov a vyzvedáme aj ten druhý breh. Tu fúkal o niečo silnejší vietor a tak sme museli korigovať pomocou elektromotora, ale ako sa vysvitlo, oplatilo sa. V zamračenom počasí a v oživujúcom sa vetre sme preplavili prvých 100 metrov, keď bolo počuť pískanie kamarátovho navijáka. Po maličkom kopanci sa ryba vyrazila s wobblerom  ale na šťastie bezhrotový háčik aj bez seknutia sedel výborne. Videli sme obrysy peknučkého jalca hlavatého. Rýchlo som zakotvil čln, aby sa dalo pokojne zdolávať. O niekoľko kôl už bol bojovník v podberáku. Meral presne 50 cm a on je zatiaľ našim najväčším tohtoročným jalcom hlavatým. Niekoľko fotiek a už bol slobodný. 

Picture
 
  Kým sa Tibi zotavoval, ja som sa snažil jednu hladnú rybku dostať na háčik. Po troch hodoch sa mi to aj podarilo. Jeden menší, asi 40 centimetrový jalček sa napchával s popadanými chrobákmi, keď sa dostal na jedálny lístok aj môj wobbler. Toto miesto sa zdalo veľmi zaujímavé. Možno sa oplatí toršku lepšie sa popozerať. Pre nasledujúci hod som pustil svoju umelú rybku toršku hlbšie, čo sa niekomu tam dole veľmi páčilo. Ale ani nemusím spomínať, že sa háčik nesekol. Na tomto mieste aj Tibi mal jedného záujemcu, ale ani jeho zaseknutie netrafilo do cieľa. Mysleli sme si, že hlbšie bývajú aj väčšie ryby, tak sme si skúsili zostavu s malou jigovou hlavou a malou gumou. Ja som skúšal 5 gramovou a Tibi zase 7 gramovou jigovou hlavou. Prebehli mi hlavou niektoré časti jedného článku o love veľkých jalcov tmavých s malými gumami, tak som dal na jigový háčik jeden Skinny Kick a poslal som ho do boja. Už na prvý hod som mal citeľný záber, kým Tibi „sa zasekol”. Áno, na dne vody bola hromada kameňa a dreva. Mysleli sme si, že tieto nepustia nástrahy, ale „kameň” sa dvíhal stále vyššie a vyššie,keď sme uvideli siluetu starého jalca tmavého, ktorý držal v ústach len chvost gumenej nástrahy… Keďže sa nedostal bližšie k háčiku, tak ľahko vypľul nie práve najchutnejší kúsok a pomaly sa ponoril do hĺbky. Boli sme obidvaja úplne mimo a len sme sa pozerali s otvorenými ústami. Pravdepodobne už nikdy neuvidíme takého veľkého jalca tmavého. Táto ryba mohla mať aj viac ako 60 cm… Niečo nám šepkalo, aby sme zostali na tomto mieste. Keď sme sa prebrali z prekvapenia, už poprchávalo, ale ani to nás neodrádzalo. Opatrne som nahodil malého jiga a malo to aj výsledok a sedelo aj zaseknutie.  Skinny Kick sa môže pýšiť s novým druhom rýb a to s boleňom. Je pravda, že bol  iba v deckom veku, ale napriek tomu sa bránil veľmi hrdinsky na mojom ľahkom prúte. ​

Picture
 
  Potom nadišiel čas pre Tibiho. Hodil svoju nástrahu na dno vody medzi prekážky, keď sme mohli vidieť bleskurýchly kopanec na špici prútu, ktorý zostal ohnutý do kruhu. Páchateľ sa pomaly dvíhal nad hľadinu a chcel sa vyslobodiť. Vedeli sme obidvaja, že prišla naša dlho očakávaná ryba. Tibi ju ťahal veľmi opatrne a ryba sa stále viac približovala. V čistej vode už v 1,5 metrovej hĺbke bolo možné vidieť jej obrysy, ktoré sa nedali s ničím spliesť. Bol to jeden prekrásny zubáč, ktorý mal v úmysle oslobodiť sa od pichľavého kúsku ale na šťastie nebol úspešný. Vyslobodenie sme o niekoľko minút vykonali my. Kráľovský úlovok nahodil správny póz pred fotoaparátom  a zdravý mohol pokračovať na svojej ceste. Bol to tohtoročný najvážnejší zubáč, ale dúfame, že ho budú nasledovať jeho kamaráti v hojnom počte.
 

 
  O nasledujúci záber som sa prihlásil ja. Onedlho som cítil v dolnom ramene silný kopanec. V prvom okamihu som si myslel, že to bude zase nejaký väčší zubáč, ale cítil som ešte jedno menšie kopnutie. Ryba sa točila na dne, čo bolo cítiť aj na prúte. No, prišiel malý sumček, teraz môžem vyskúšať, čomu je schopný môj prút. Neťahal som na silu, kľudne som vychutnával zdolávanie. Ťahal som ho pomaly a on sa približoval z centimetra na centimeter. Dva, tri krát sa pokúsil utiecť, ale naviják púšťal šnúru tak, ako bolo treba. O pár minút sa objavil nadväzec s poriadnou dávkou slinu a potom nasledovala aj hlávka, akú má len sumec. Počítal som, že bude väčší, ale s takouto zostavou, akou som chytal ja, aj zdolávanie malých sumcov je veľkým zážitkom. Malý fúzač si myslel, že našiel nejakého chutného červíka, ale bol to Skinny Kick. Do svojho zoznamu som si mohol zapísať ďalší druh ryby, ktorý sa mi podarilo chytiť pomocou tejto malej šikovnej nástrahy. Opatrne som ho pohladkal a on pokojne čakal na fotenie. Trpezlivo vyčkal, kým som ho pustil naspäť medzi svoje mušle a raky.
 
 
 
  Na tomto mieste sme už nenašli viac rýb a na ďalšom úseku rieky sme sa stretli s menším jalcom hlavatým a s jedným maličkým boleňom. Už bol tmavý večer, ale po tom, čo prestalo pršať, ryby sa stali inaktívnymi, neukazovali sa ani predstavitelia miernejších druhov. Ale už sme to neľutovali ani trošku. Po veľmi vydarenom dni obklkopení rojom komárov sme blesku rýchlo vybrali veci z člna a tak rýchlo, ako sa len dalo, opustili sme breh rieky. 
Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho s priateľmi

O nás

O nás
Povedali o nás


© - Všetky práva vyhradené www.privlacuj.sk

Kontakt
Logo
Štefan Csernava
Štefan Csernava
Po - Pi: 8:30 - 16:00
Vytvorené na Eshop-rychlo.skEshop-rychlo.sk
Spracovanie osobných údajov môžete ovplyvniť úpravou svojich preferencií ochrany súkromia.