Prívlačuj | Hladanie rýb | Rybárske potreby pre prívlačiarov
Logo
Neviete si rady? Zavolajte.
Po - Pi: 8:30 - 16:00
0 ks
za 0,00 €
Nákupný košík je prázdny
Potrebujete poradiť? Neváhajte nás kontaktovať.
Nakúpte ešte za 55,01 € a máte dopravu ZADARMO na SK
Novinky
19.03.2019
Už na ceste nový tovar: Alaskan, Mukai, Kahara čítať celé
Zobraziť všetky novinky
Facebook

 Facebook logo



Slovak Parcel Service

  1. Úvod
  2. Testy, návody, príbehy
  3. Návody
  4. Kde, kedy a ako hľadať ryby
01.10.2020
Návody

Kde, kedy a ako hľadať ryby

 V predošlom článku som sa zaoberal s tým, ako začať s prívlačou. Teraz by som rád popísal trošku bližšie, kde, kedy a kam vyraziť na ryby. Ako aj predošlý, tak aj tento článok by som chcel primárne venovať začínajúcim prívlačiarom. Aj teraz budú len rady a poznatky podľa mojich skúseností, ktoré nemusia platiť vždy, všade a rovnako. Časom aj Vy, začiatočníci, prídete na to, že ako treba spájať rôzne súvislosti a čo všetko má vplyv na to, aby ste boli čo najviackrát úspešní pri vode.

 
 Zo začiatku určite nebudete chcieť cestovať 50-100-200 km kvôli rybačke, takže budete chcieť byť vo svojej komfortnej zóne, hlavne blízko k Vášmu bydlisku. Vaším cieľom môžu byť rôzne kanále, jazerá, štrkoviská, potoky, riečky, rieky. Treba popozerať na Google mape, kde máte najbližšie takú stojatú vodu, kam platí Vaše povolenie. Prečo stoják? Zvyčajne na stojatej vode budete mať dosť ľahšiu prácu, ako nacvičiť čo najpresnejšie nahodenia, vedenie nástrahy, zdolávanie, atď.
 Tomu, ako chytať na rôznych vodách taktiež budem venovať viac článkov, ale teraz ostaňme pri stojákoch. Ako som vyššie spomínal, môžu byť štrkovne, mŕtve ramená, pieskovne, rašeliniská, vodné nádrže, prípadne zátoky riek. Na niektorých vodách sa môže chytať celý rok (samozrejme od 15.03. do 31.05. je všeobecný zákaz prívlače na kaprových vodách, ale môžete chytať na pstruhových vodách od 16.04. - v tomto prípade aj na stojatých). Osobne by som odporúčal začať najprv  v júni, nakoľko v tomto mesiaci ryby budú už relatívne aktívne, cielene môžete chytať skoro všetky dravce a v neposlednom rade počasie bude určite príjemnejšie - tým aj hľadanie rýb -, ako napríklad niekedy vo februári. Ešte v júni sa nemusíme starať o horúčavy, takže ryby mali by byť aktívne počas celého dňa. Samozrejme každí pôjde na ryby vtedy, keď má na to čas, ale postupne s prichdázajúcimi vyššími teplotami nie len my, ale aj ryby budú uprednostňovať tie obdobia, kedy je najpríjemnejšie počasie. Keď denné teploty vykráčajú nad 30 C, tak už ryby hľadajme buď v skorších ranných hodinách, alebo kľudne aj podvečer.


 Takže je jún, príjemné počasie, okolo 24 C, je ráno 7:30 a sme pri vode na brehu blízkeho jazera. Sme začiatočníci, a nevieme ako ďalej. Do povolenky si zapíšeme dátum a revír (applikácia FishArea nám bude veľkým pomocníkom) a poskladáme si výbavu. Už doma, počas čakania na začiatok sezóny sme si namotali šnúru na náš nový navijak. Šnúru si prevlečieme cez očká prútu, naviažeme si fluorokarbónový nadväzec, na koniec fluoro nadväzcu karabínku a musíme si vybrať najvhodnejšiu nástrahu. Už vieme, že v tomto jazere aké ryby žijú. Pravdepodobne budú to ostrieže, zubáče, šťuky, bolene, možno nejaký zabudnutý dúhak a samozrejme biela ryba. 


 Na stojatých vodách ja prevažne chytám s gumenými nástrahami, môžno keď zalovia niektoré dravce, si vyskúšam povrchové wobblery, alebo väčšie plandavky, okrajovo rotačky. Najľahšie sa nám bude chytať určite s nejakou gumou. Táto nástraha nám umožňuje hodiť najďalej, tým pádom môžeme trénovať nahadzovanie počas celého dňa. Teraz akurát nám neide o presnosť, ale o to, aby sme si zvykli na samotný pohyb, kedy, ako pustiť šnúru, aby nástraha letela správne. V neposlednom rade touto nástrahou môžeme si zvyknúť na to, aby sme začali cítiť celú zostavu. Môžeme sledovať aj špičku, alebo šnúru, a takto detektovať, kedy padla nástraha na dno, ale najlepšie to bude vtedy, keď to už budeme cítiť aj v ruke. Zvolme si teda adekvátnu veľkosť jigovej hlavičky (podľa toho koľko znesie prút). Keď máme odporúčanú ľahšiu zostavu do tých 10gr, tak nám bude stačiť 4-5gr-ová hlavička. Na to si navlečieme gumenú nástrahu, a môžme nahadzovať do nekonečna.


 Ako nahodiť? Podržíme šnúru s ukazovákom, s druhou rukou si preklopíme preklapač na navijaku, pozrieme si dozadu, či náhodou nie je za nami krík, strom, rybár, hocičo. Zamierime si na jeden bod, čo môže byť napríklad jeden väčší strom na druhej strane, a nahodíme. Odhadom v 45 stupňovom uhle si pustíme šnúru, čo sme držali s ukazovákom a predtým, ako nástraha dopadne na hladinu, s jedným prstom pribrdzíme lietajúcu šnúru na navijaku (je to dôležitý bod hlavne do budúcna, a je to dobré, keď už to od začiatku nacvičíme takto). Pravdepodobne sa nám to nepodarí na prvý pokus, ale preto sme prišli, aby sme si to nacvičili. S rukou! si preklopíme preklapač naspäť. Potom počkajme na to, aby nástraha padla na dno. Ako to budeme cítiť, alebo vidieť? Je to jednoduché. Sledujme špičku, alebo šnúru, keď sa povolí špička prútu, alebo vyšponovaná šnúra sa "uľahčí", nástrahu máme už na dne. V tomto momente aj v ruke budeme citíť jedno malé "kopnutie". Bude to len otázka pár hodov, a budeme to cítiť perfektne. 

 A teraz už môžme pomaličky vytiahnuť nástrahu. Keď nefúka vietor, môžme si zdvihnúť prút (aj teraz cca. do 45 stupňového uhla) a s malými zdvihmi poskakovať s nástrahou po dne. Takto môžeme trénovať aj "cítenie" nástrahy. S kľučkou si potočíme 2-3x, a s rukou, ktorou držíme prút so zápästím si spravíme malý skok. Počkáme si, aby nástraha zase padla na dno (vid. predošlý odsek), počkáme si pár sekúnd, a tento postup sa zopakuje, kým sme nástrahu  nevytiahli z vody. Pozor, záber môže prísť aj v posledných metroch, nakoľko niektoré ryby až do poslednej sekundy prenasledujú našu nástrahu, lebo sa im to zdá podozrivé. V niektorých náhodoch môžeme vytiahnuť nástrahu aj plynulým, ale pomalým krútením s kľučkou bez poskokov.
 Vedenie nástrahy záleží len od našej fantázie, nakoľko 100% funkčnosť neexistuje. Niektorý deň funguje plynulé ťahanie, zas na druhý deň poskoky menšie, väčšie. Rôzne nástrahy sa oživia pri rôznych pohyboch, rýchlostiach. Toto všetko si musíme prežiť na vlastnej koži. To, že ktorú nástrahu ako rýchlo ťahať, koľko skokov spraviť, budeme musieť vyskúšať. V teplejších mesiacoch dravce reagujú na rýchlejšie vedenie, v zimnom období zas je to naopak, niekedy nástraha sa musí  hýbať čo najpomalšie (alebo keď ostriežom akurát preplo, tak aj v zime chcú len rýchlo padajúcu nástrahu, ale to len jeden deň, druhý deň už funguje niečo úplne iné... :))) ).

  Keď už sme nahodenie, vedenie nacvičili, môžeme cielene hľadať ryby. Keď sme stále na tomto stojáku, tak môžme sa orientovať podľa prekážok, ktoré môžu byť vo vode. Môžu to byť lekná, popadané stromy, kamenný breh, riasy, nerovnosti na dne. Najprv si hľadajme tie viditeľné prekážky. Skúsme obchytať okolie lekien, riasov, keď sme odvážni, tak aj konáre popadaných stromov. V tomto prípade si počítajme aj so stratou nástrahy (aspoň si nacvičíte aj viazanie). V týchto prípadoch možno hĺbka bude menšia, tak si musíte zvoliť adekvátnu veľkosť jigovej hlavičky. Vždy sa snažte o to, aby ste si zvolili takú ťažkú hlavu, aby nepadala príliš rýchlo, ale ani príliš pomaly, teda najväčšiu možnú, ale zároveň najmenšiu tolerovanú hmotnosť. Na to si prídete časom aj sami, že kedy, akú hmotnosť si zvoliť. Klasický príklad na takej stojatej vode s Vašou výbavou môže byť 2gr-ová hlavička do hĺbky 2 metrov, a 3gr do 3metrov. Samozrejme aj rôzne gumené nástrahy majú inú hmotnosť, veľkosť, tým pádom aj iný odpor vo vode, ale o tom niekedy nabudúce. 
 Je dosť pravdepodobné, že také prekážky ani nebudete mať na danej vode, len neviditeľné hrany, zlomy, jamy na dne. V tomto prípade sa snažte nahodiť čo najďalej a prechytať čo najväčšiu plochu. Niekde tie ryby musia byť, len ich musíte nájsť. 
 Viac-menej budete chytať ostriežov, takže veľkosť gumenej nástrahy teraz bude stačiť do 5cm (2"). Skúšajte rôzne farby podľa svetelných podmienok, ale aj podľa čistoty vody. Počas slnečného dňa pri čistej vode mali by reagovať na prírodné farby... len ostrieže málokedy čítajú odbornú literatúru, takže nebojte sa vyskúšať ani reflexívne farby, ako chartreuse, či pink. Čo sa týka modelov, v takýchto prípadoch osobne najradšej chytám s nástrahami, ktoré napodobňujú rybičku, ale môžete byť úspešní aj s rôznymi nymfami, alebo larvami.

 
 Čo keď nám zaberie ryba? Záber by mal prísť v podobe nekompromisného kopanca... mal by, ale nie vždy je to tak. Niekedy ryby sú vyberavé, nechcú prijímať potravu, len vyhnať konkurenta, takže nástrahu len chytia za chvost, alebo so zatvorenou papuľou sa snažia odhánať našu nástrahu. Niekedy len tak sa "zavesia" na háčik bez nejakého znamenia. Keď príde razantný záber, alebo aj malé ťuknutie, tak musíme na to reagovať aj my so zásekom. Keď sme boli úspešní, zásek sedí. V prípade väčšej ryby môže sa začať zdolávanie (v tom nám pomôže brzda na navijaku). Keď ryba je menšia, nemusíme používať ani brzdu, lebo prút bude dostatočne pružný na to, aby pribrzdil menšie vybehnutie rýb. Keď ryba je blízko, môžeme používať podberák, alebo mokré - do vody namočené - ruky. Nikomu neodporúčam vylovovacie kliešte, lebo môže vážne poškodiť rybu (áno, aj tie kvázi šetrné z umelej hmoty). Keď ryba je väčšia, používajme podberák, v tomto prípade by sme mali mať pri sebe s dlhšou rúčkou. Nakoľko chytáme z brehu, podberák môžeme položiť, nebude nám vadiť, a keď sa dostaneme na také miesto, kde je vyšší, strmý breh, môžeme oveľa ľahšie dosiahnuť rybu, ako s vylovovacími kliešťami. Keď sme blízko k vode, pri menšej rybe stačí ruka. Keď sme ďalej, používajme podberák, nemusíme naučiť rybu lietať, predsa je ryba, nie lastovička... V niektorých prípadoch nemusíme rybu vybrať ani z vody alebo z podberáku. Môžeme ju vypnúť ľahko, keď háčik má niekde na kraji papuľky. Keď háčik nie je vidno, používajme pean, aby sme čo najšetrenejšie vyslobodili háčik. Rybu sa snažme chytiť s mokrou rukou. Keď chceme na pamiatku spraviť fotky, tak rybu si nechajme v mokrom podberáku, alebo ju dajme na mokrú trávu, mokrú podložku, podržme ju vo vode. Nikdy ju nedajme na suchú zem, do piesku, do blata, na betón, lebo to môže vážne poškodiť ochrannú sliz, a neskôr jej sposôbiť chorobu a smrť. Niektoré druhy sú menej háklivé, niektoré znášajú len minimálny kontakt. To, že ryba odplávala, neznamená, že prežije aj ďalší týždeň. 
 Čo sa týka fotiek... v dnešnej dobe každý si zvykol na to, aby ukázal na sociálnych sieťoch to, čo chytil. Je to relatívne v poriadku, ale zbytočne nefoťme malé rybky. Malé ryby by sme nemali fotiť vôbec, nakoľko práve tie jedince sú najviac háklivé na manipuláciu. Osobne nerozumiem, prečo niektorí fotia ešte skoro priesvitné zubáčiky, 20cm jalčeky, či malých 40cm sumčekov...  S tým, že si odfotíme 10cm ostriežika, nemáme sa čo chváliť. Môžme sa tešiť z úlovku, a pustiť rybku na slobodu aj bez zbytočného trápenia.


 Podobná taktika by mala  fungovať na väčšine spomínaných typoch stojatých vôd, alebo takisto aj na kanáloch (len tam šírka je troška menšia :) ). Nabudúce prídu na rad rybári, ktorí  začínajú na prúdnejších vodách. 

Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho s priateľmi

O nás

O nás
Zákazníci napísali

© - Všetky práva vyhradené www.privlacuj.sk

 

Všeobecné informácie

Obchodné podmienky
Reklamačný poriadok
Ochrana osobných údajov
Akcie a zľavy

 

Ocenenia

Kontakt
Logo
Štefan Csernava
Štefan Csernava
Po - Pi: 8:30 - 16:00
© - Všetky práva vyhradené www.privlacuj.sk
Vytvorené na Eshop-rychlo.skEshop-rychlo.sk
Spracovanie osobných údajov môžete ovplyvniť úpravou svojich preferencií ochrany súkromia.