Logo
Neviete si rady? Zavolajte.
Po - Pi: 8:30 - 16:00
0 ks
za 0,00 EUR
Nákupný košík je prázdny
Potrebujete poradiť? Neváhajte nás kontaktovať.
Nakúpte ešte za 50,01 EUR a máte dopravu ZADARMO
Novinky
19.03.2019
Už na ceste nový tovar: Volzhanka čítať celé
Zobraziť všetky novinky
Facebook
 






  1. Úvod
  2. Testy, návody, príbehy
  3. Príbehy
  4. Keď sen sa stane skutočnosťou (2016)
07.01.2019

Keď sen sa stane skutočnosťou (2016)

  S rybárčením som začal už v rannom detstve. Zo začiatku to bola iba plavačka, ale už aj vtedy som veľa čítal aj o ostatných spôsoboch rybolovu. Zo všetkých spôsobov ma najviac zaujalo muškárenie, ale v tom období som si  nevedel ani predstaviť, že by som si to niekedy aj vyskúšal, pretože táto metóda na okolitých vodách nie je vôbec v “móde”.

  Vôbec som sa s tým nezaoberal, zostalo to vo mne iba na úrovni sna, že raz sa dospejem k tejto metóde, ktorá znamená vrchol rybárčenia. Podľa mňa muškárenie a hlavne chytanie pstruhov a nebodaj lipňov na umelú mušku, znamená vrchol rybárčenia. Vždy som závidel tým rybárom, ktorí dokázali chytiť lipňov na mušku. Rozhodol som sa, že v tomto smere musím aj ja niečo podniknúť. Tak teda som vykročil na zlatú cestu a vybral som sa tam, kde by som sa chcel konečne dostať… Ale nepredbiehajme…

  Keďže už dlhší čas sa venujem prívlaču, bolo jednoznačné, aby som zanechajúc miestne bolene, jalce a ostrieže, postúpil trošku ďalej a hľadal nové výzvy. Prvé moje oficiálne prívlačiarske preteky sa konali na rieke Hornád a to na takom úseku, kde prevládajú pstruhy. Príroda je tu čarovná, rieka prekrásna. Také niečo som videl dovtedy iba na obrázkoch. Pre mňa to bolo už-už exotické. Tieto  preteky som absolvoval na svoje prekvapenie celkom dobre. Potom nasledovali ďalšie preteky, na ktorých išlo skoro vždy o chytanie pstruhov, v čom – priznám sa úprimne - som nebol vôbec doma. To sa odzrkadlilo aj na mojich výsledkoch, pretože šťastie začiatočníka ma po prvých pretekoch opustilo a nehľadiac na niekoľko väčších-menších úspechov, dosahoval som dosť rapsodické výsledky. Cítil som, že túto tematiku musím dať trošku bokom, kým nenazbieram dostatočné skúsenosti.  Žiaľ, v okolí môjho bydliska sa nenachádzajú potoky, v ktorých by som mohol zachytať pstruhov. Najbližší taký potok sa nachádza na 200 km, tak tieto rybačky som bol nútený zúžiť na 1-2 prípady ročne. Napriek tomu tieto horské potoky ma priťahujú, ako magnet. Nie len v nich žijúce ryby a pohľad na ne, ale celé prostredie, príroda, zvieratá (strach od medveďa vzbudzuje adrenalín), to všetko spolu tvorí neopísateľne krásny celok. Uspokojuje ma už aj pocit, že som na takomto krásnom mieste, a keď si môžem aj zachytať, to je už šľahačka na torte. V poslednom období sa cítim viac doma na brehu takýchto riek, ako u nás doma…
  V minulom roku s kamarátom Tiborom sa nám podarilo zúčastniť sa na takýchto jednodňových pstruhových túrach. Na základe dosiahnutých úspechov som sa rozhodol, že takéto dni strávené v horách v tomto roku musíme absolvovať viac. V tomto prípade mojim cieľom nebol maličký horský potôčik, ale menšia rieka za horou.  Vďaka majiteľovi miestnej predajne rybárskych potrieb som sa bez problémov dostal k hosťovačke. Rád by som tam išiel cez týždeň, keď tam nie je veľa rybárov, ale na prvú túru som sa  mohol vybrať iba v sobotu a nedeľu. Bolo tak, ako som predvídal, boli tam aj viacerí kolegovia zo zahraničia. Bál som sa, že sa dostaneme na ten istý úsek rieky, ale nakoniec to dopadlo ináč. I napriek tomu som sa počas dňa stretol s dosť veľkým počtom rybárov, ale táto skutočnosť neovplyvnila výsledky lovu. Mojim sobotňajším cieľom bol úsek chyť a pusť na jednej väčšej rieke a na druhý deň som plánoval navštíviť jednu blízku menšiu rieku, aby to bolo čím pestrejšie.
  Po zaobstaraní hosťovačky som sa vybral na už známe parkovisko. Pred niekoľkými rokmi som už mal možnosť chytať na tomto úseku tejto rieky. Bol som tu síce len pár hodín, ale zážitky zostali do dnes. Preto som sa rozhodol, že oživujúc tieto zážitky, dnešnú rybačku začnem na tomto mieste. Tentokrát ma odprevádzala moja polovička, pretože kamarát Tibi bol zaneprázdnený. Ani som veľmi neľutoval, myslel som si, že zostane viac pre mňa. Takto v osobe priateľky som mal prenajatú aj stabilnú fotografku. Rybačku som začal približne o pol desiatej.  Už na prvý hod som mal záujemcov, hoci veľmi opatrných. Tento úsek rieky je dosť navštevovaný, tak aj tunajšie ryby už videli háčiky. Z tohto dôvodu sú veľmi opatrné. Túto opatrnosť som pocítil na vlastnej koži, pretože v prvej pol hodinke som nemal nič. Ale potom sa pohli ľady, a mohol som sa tešiť z krásneho 30 centimetrového potočáka. Vtedy som lovil ešte na prívlač, pretože som chcel ísťna isto, keďže na takejto vode som ešte nemal možnosť vyskúšať si svoje vedomosti z muškárenia. Nasledujúce hodiny prešli v znamení extrémnej opatrnosti zo strany rýb. Skúšal som všelijaké nástrahy, gumu, wobbler, rotačku, ale dostal som sa iba k malým dotykom. Niekoľkokrát mi stuhla krv v žilách, keď som videl, ako sa otáčajú 40-50 centimetrové pstruhy na polceste, aby sa vrátili do svojich skrýš.


  Už bolo neskoré poobedie, keď som sa dostal na ten úsek, na ktorom zvyklo byť najviac rybárov. No, tu pomôže iba veľké šťastie, pomyslel som si. Našiel som si malý potôčik, ktorý ústil do rieky. Tu voda bola trošku kalnejšia, a veľmi veľa maličkých rýb tu hľadalo svoju potravu. Medzi svojimi vecami som pohľadal wobbler, ktorý sa veľmi podobal na ne. Na sponu sa dostal jeden Cormoran, Hiroko Minnow SR a potom dole prúdom aj do vody. Ani som nebol prekvapený, keď pod mojimi nohami sa otáčal jeden prekrásny potočák, ale keď sa to opakovalo už po štvrtýkrát, už som sa mu prosíkal, aby to viackrát nerobil. Ale on ma neposlúchol, vyšiel aj piatykrát a zastavil sa pred mojou nástrahou. Chvíľku zaváhal, veľmi opatrne, ale predsa si zobral do úst môj wobbler. Na to som zareagoval aj ja. Zdolávanie trvalo iba okamihy. Podľa mňa tunajšie ryby už vedia, že čo nasleduje a tak sa ani veľmi nebránia. Ale toto neubralo z mojej radosti. Vyhrajúc bitku som pózoval s touto majestátnou rybou, ktorá súčasne bola mojím osobným rekordom (možno, že je pre niekoho iného malá, ale to ma vonkoncom nezaujíma).


  Držal som sa svojej taktiky a z brehu som prečesával každý centimeter, kde som predpokladal hoci aj jednu rybu. Bolo to aj úspešné, lebo sa mi podarilo dostať pred objektív ešte 5 kusov menších potočákov.  Popri tom som mohol mať zážitok z viacerých záberov a z jedného 50+ cmového pstruha, ktorému sa podarilo vyslobodiť sa. Keďže sme mali pred sebou pár kilometrov, a aby sme sa mohli ešte pred zotmením nasťahovať do kufra a na zadné sedadlá môjho komfortného Wolksvagena,  čoskoro som musel skončiť s dnešnou rybačkou. Myslel som si, že ešte hodím párkrát, a potom pôjdeme. Vtedy som už mal vymenenú nástrahu na Daiwa Baby Crank. Jeden dlhý hod hore prúdu, keď som zacítil obrovský záber. Ulovená rybka si zrýchlila tempo, ale čoskoro sa vzdala. Poslednou rybou tohto dňa bol prekrásny 40 centimetrový pstrúžik potočný. Vedel som, že len teraz začínajú brať, ale nechcel som byť lakomý a uspokojil som sa s tým, čo som dosiahol.

  O ubytovaní len toľko, že keď vlastníte Wolksvagen Golf IV, tak nemusíte míňať na hotel. Všetko, čo máte, premiestnite na prvé sedadlá, zadné sedadlá sklopte, na spodok kufra dajte nejakú hrubšiu deku, chyťte dva vankúše, dve deky a hotovo. Je to typický low budget rybolov, keď z ušetrených peňazí môžete sa vybrať ešte dvakrát na ryby. Že prečo som si nevybral prenocovanie v stane? Snáď preto, lebo z desiatich medveďov by to deviati doporučili…

  Na druhý deň už o šiestej ráno som bol pri rieke, ktorá bola čistejšia aj od najčistejšej. Aj to mám rád na týchto vodách. Prešiel som viaceré úseky, ktoré som už poznal z pretekov, ale teraz konečne som mohol zachytať tam, a tak, ako sa mi zachcelo. Nesúril ma čas, nemal som na sebe záťaž, mohol som si vyskúšať veľa vecí, mohol som lúštiť tajomstvá pstruhov aj rieky… Aj v tomto prípade som začal s prívlačom, ale posledné dve hodiny som venoval muškáreniu. Podarilo sa mi uloviť asi 25 pstruhov, ktoré mali priemernú veľkosť 20-40 cm, rovnako potočných, ako aj dúhových.


  
 Mal som možnosť sledovať, ako zareagujú dúhaky na zmenu nástrahy. Celý deň som používal iba klesajúci 2 centimetrový wobbler a nymfu. Na jednom mieste som našiel kŕdel dúhových pstruhov, ktorí pravdepodobne utiekli z miestnej chovnej stanice, ktorá je prepojená s riekou. Aj sa mi podarilo jedného krajšieho vylákať s wobblerom, ale potom boli už len zábery, nakoniec stratil sa aj záujem. Myslel som si, že si vyskúšam aj gumenú nástrahu, pretože vyľakané ryby dobre reagujú na také, ktoré majú prirodzenú farbu, a o tom som sa chcel presvedčiť na vlastné oči. Na prvý hod  rybky hneď ožili, aj sa mi podarilo vyloviť jednu krajšiu. Na nasledujúce tri hody prišli ešte tri a to z tej časi, kde už o wobbler nemali záujem. Potom aj gumená nástraha stratila svoje čaro. Bolo to dobré ponaučenie, ktoré som zúročil aj pri ostatných rybačkách. Teda zmena nástrahy môže priniesť drastické premeny. Ale vráťme sa trošku k muškáreniu.

  Skúšal som zistiť, že ktoré úseky sú vhodné pre nymfy a ktoré pre suché mušky. Čítať som už čítal o tom, videl som množstvo filmov a videí, ale vyskúšať to na ostro, to je celkom iné. Prvý hod pristál pod brehom, pod konármi. Moju čiernu napodobeninu červíka kvitovali obyvatelia tejto jamy, ale dostal som sa iba po zábery, ale z tých bolo veľa. Darmo, toto sa ešte treba učiť dlho-dlho. Snažil som sa nájsť zrkadlovo rovnú vodnú plochu. Tu som nasadil bielu napodobeninu májovky. Na prvý a druhý hod som mal aj záber, a na tretí sa mi podarilo úspešne chytiť prvého môjho potočáka. Bol to neopísateľný zážitok. Rybka mohla mať asi 25 cm, ale bolo cítiť aj na ¾-ovom prúte, že je ozajstný bojovník. Žiaľ, viac podobných miest som už nenašiel, ale bojoval som neochvejne, pokúšal som sa, zbieral som skúsenosti ešte ďalšie dve hodiny, ktoré boli veľmi osožné pri nasledujúcej rybačke.

 

  Túru sme ukončili horskou prechádzkou. Zastavili sme sa pri jednom vodopáde a pozorovali sme tunajšiu nádhernú prírodu. Ja som už v tichosti plánoval nasledujúcu rybačku.


  Neprešiel ani mesiac a boli sme už zase na ceste, aby som mohol čím skôr naplniť svoj sen. Tentokrát som vynechal úsek catch and release a snažil som sa odkryť iba tajnosti malej rieky. Prišli sme opäť na dva dni. Na brehu  rieky sme našli  jedno parkovisko, ktoré bolo prerobené na menší kemping. Keďže sme nemuseli cestovať hore-dole, tak som mohol využiť na rybačku tak svitanie, ako aj západ slnka. Odborná literatúra hovorí, že pre chytanie pstruhov na mušku sú najlepšie práve tieto obdobia. No, v tomto sa literatúra nemýlila… 
  Prvý deň som začal ako obvykle, prívlačom. Myslel som si, že “lietanie mušiek na hrubej šnúre” nechám na večer. Vybral som sa smerom hore od nášho táboriska, snáď  tento úsek bude perfektný na rannú rybačku. Podarilo sa mi uloviť zopár potočákov, ale hlásili sa iba tie menšie, mohli  mať tak okolo 20 cm. Iba sem-tam som natrafil na 30 centimetrové pstruhy, ale zážitok aj tak bol ohromný. Brodiac v potoku sa mi osamostatnil  spodok topánky z plsťa a moju nohu od koryta chránila iba jedna hrubšia gumená podrážka. Nakoniec tieto topánky mám na sebe už 26. krát, teda nosím ich necelé dva roky. Neviem, čo som čakal! Že mi vydržia aj tretí rok?


  Pekne krásne prichádzali menšie-väčšie potočáky, keď som sa dostal k plytšej časti vody. Myslel som si, že na opačnej strane, pod stromami môže byť nejaká skrýša… Mal som namontovanú 2 centimetrovú klesajúcu nástrahu pstruhovej farby. Prvý hod pristál na dobrom mieste, našli sa aj záujemcovia. Za mojou nástrahou som zbadal jedno striebristé telo, mohlo mať tak 35 cm. Myslel som si, že to môže byť jeden pekný dúhak, tak ho oklamem. Na druhýkrát bola tá istá choreografia a potom päť minút ticha. Povedal som si, že dobre, tak skúsme ten trik s gumou, možno, že to vyjde. Páchateľ na zmenu reagoval hneď, ale moju nástrahu len nasledoval. Myslel som si, že ešte skúsim 10-krát, a potom idem ďalej. Posledný hod doniesol výsledok. Hnedá nymfa spadla na okraj jamy a potom som ju pomaly viedol s gramovou jigovou hlavou, keď som cítil záber. Môj úlovok zase ukázal svoje striebristé telo a pokúšal sa o útek smerom ku dnu. Bolo mi toto správanie sa veľmi čudné, lebo pstruhy sa takto nesprávajú. Vtedy ju už ťahal prúd vody a bol som nútený ísť za ňou. Vtedy sa mi ju podarilo dostať na povrch. Namiesto očakávaného dúhového pstruha nechápavo na mňa hľadel  jeden lipeň, v ústach s mojou gumkou. Tep sa mi zvyšoval, srdce mi bilo v hrdle. Konečne sa môžem osobne stretnúť „kráľa“… Rýchlo som vytiahol podberák a opatrne, s trasúcimi sa kolenami som ho položil pod rybu, víťazne som zdvihol svoj prút do vzduchu a zakričal som na priateľku.  Cítil som neopísateľnú radosť. Misia bola splnená, ale len do polovičky. Je to ozajstný lipeň, je aj  pekný, je aj veľký, ako v rozprávke, ale nebol chytený na mušku. Síce sa hovorí, že lipňa chytiť na prívlač je ťažšie, ale predsa to neprišlo na mušku. Spravili sme si niekoľko záberov a opatrne som ho púšťal naspäť. Niekde som čítal, že lipeň pustí rybára blízko k sebe. Možno, je to aj pravda, lebo som musel naňho naliehať, aby odplával odo mňa.


  V ten deň ma už nič nebavilo. Svoj cieľ som skoro dosiahol, lipeň odfajknutý. Nezaoberal som sa ani s podrážkou svojej topánky. I napriek tomu sa mi podarilo uloviť ešte zopár krásnych potočákov a tlstejších dúhakov. Myslel som si, že toto všetko už nemôže nič prevyšovať…ale áno.
  Pred zotmením som sa vybral na to miesto, ktoré som už ráno vyhliadol na rybačku. Mohlo byť asi na  300 metrov od nášho táboriska. Hladina vody bola úplne hladká. Ako slnko išlo dole, začali poletovať malé chrobáky. Ryby ich začali zbierať. Nadišiel môj čas. Opatrne som vošiel do vody a tak v strede koryta som sa zastavil. Čakal som svojich kamarátov… Poletujúce chrobáky boli malé a svetlé. Myslel som si, že by som aj ja mal ponúknuť podobné niečo. Začal som s Olive Klinkhammerom a keď  už bol premočený, tak som ponúkal svojim hosťom Parachute Light Cachill, čo aj kvitovali. Bolo zaujímavé, že brali len úplne suché muchy, ktoré boli už len trošku vo vode, tak tie už neboli pre nich zaujímavé.

Bolo to úžasné vidieť, ako sa vynárali za muškami z vody. Za muchou si vystrčili hlavy a už sa nástraha stratila. Po jednej takejto akcii som cítil, že do niečoho som zasekol, keďže nebol žiadny odpor, nevedel som, či ju mám. Keď som to ťahal k sebe, ešte som nevedel, že prišlo to, na čo som čakal. Keď sa ryba dostala ku mne a chcel som vyslobodiť háčik z jej úst, len vtedy som zbadal, že je to malý lipeň. A mám ho. Môj sen sa splnil. Ryba nebola veľká , skôr naopak, bola veľmi maličká, ale bol to lipeň ulovený na mušku. Dosiahol som to, po čom som vždy túžil. Teraz už kľudne môžem skončiť s rybárčením… hoci aj na vždy...So slzami v očiach som ho oslobodil od háčika a on s malým úderom chvosta  sa vybral za ozajstnou večerou. Len som stál v studenej vode, slnko už dávno zapadlo za horizontom. Bolo to fantastické. Ešte sa mi podarilo uloviť zopár pstruhov  a už tretíkrát som skončil rybačku na pstruhovej vode s úlovkom. Myslel som si, že toto sa už v nasledujúcich dňoch nedá prekonať. Tento deň som uzavrel so 45 rybami, medzi ktorými boli 2 lipne a niekoľko dúhových a potočných pstruhov.
  Na druhý deň som si vybral najprv jedno neznáme a potom už jedno dobre známe miesto. Na svitaní som začal s muškárením. Lúče prebúdzajúceho sa slnka ma našli tam, kde včera nechali, ale teraz už nebola taká veľká aktivita. Ale i napriek tomu som hneď chytil tri menšie potočáky. Keď už bolo slnko úplne hore, začal som s prívlačom. Skúšal som šťastie na takom úseku, kde voda bola plytšia, spestrená veľkými kameňmi. Možno, že práve preto, tuto bolo oveľa menej rýb. Keďže som mal už iba niekoľko hodín času, tak som sa rozhodol, že ukončím tento deň na takom úseku, kde je viac rýb. Začal som hneď s jedným sklamaním. Už asi piatykrát som pustil na vodu svoju nymfu, keď som cítil kopanec, a vo vode  bolo vidno jedno obrovské telo tvaru rohlíka. Keby som chytal u nás doma, tak by som tipoval na väčšiu mrenu. Keďže mrena tu nie je,  tak z tunajších rýb zlatožlté bruško má iba potočák. Keď som uvidel rybu, hneď som sa snažil povoliť brzdu  navijáka, pretože som stál nad menším splavom a ryba prišla z neho, vytiahnuť by som ju nevedel, len ísť za ňou. Pstruh sa zodvihol, vystrčil si hlavu z vody a plával s prúdom. Vtedy som sa snaži napraviť brzdu navijáka, ale už bolo neskoro, vyslobodil sa. Videl som najväčšieho potočáka svojho života, ktorého som zdolával asi tri minúty. Na prvý pohľad mohol mať takých 50 cm, čo je veľmi pekný exemplár z tejto malej rieky. Ale žiaľ, ešte neprišiel čas, aby som mohol mať z neho radosť. Na to ešte musím počkať…


  Za túto stratu ma odškodnili ryby a aj rieka sama. Nastala veľká aktivita. Každý hod bol úspešný. Boli aj také ryby, ktoré boli len zvedavé, boli také, ktoré sa neudržali na háčiku, ale boli aj také, ktoré sa chceli odfotiť. Tento deň som ukončil s 59 rybami, medzi ktorými boli 4 kusy dúhaky, ktoré mali nad 40 cm. Posledných osem minút vyzeral, ako ohňostroj. Na každý hod som mal rybu. Toto asi môžem ďakovať tomu, že som si vymenil svoju najmilšiu nástrahu na bielu Daiwa Rolling Crank Jr. V skutočnosti mala také isté vlastnosti, ako predošlá nástraha, ale vďaka svojej bielej farbe bola v zakalenej vode oveľa lepšie viditeľná. Tuto nebola reč o nasledovaní, ani o ďobkaní. Zobrali ju nekompromisne  a všetky trafili ku mne. Asi som našiel novú favoritku, nabudúce začnem určite s ňou… A takto aj štvrtú rybačku som ukončil s úlovkom.

  Prišiel čas na rozlúčku. Ako vždy, aj teraz som s ťažkým srdcom nechal za sebou rieku, prírodu, hory. Dúfam, že do skončenia sezóny sa tu objavím ešte dvakrát a budem bohatší o nové zážitky, skúsenosti a možno aj o väčšieho lipňa. Ďakujem vám rybky, aj rieka za krásne zážitky.

  Dávajme na ne pozor, vážme si ich, lebo, keď my nespravíme nič v záujme toho, aby stav našich vôd a rýb nezhoršil, nikto to nespraví za nás. Všetko závisí len od nás...

Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho s priateľmi

O nás

O nás
Povedali o nás


© - Všetky práva vyhradené www.privlacuj.sk

Kontakt
Logo
Štefan Csernava
Štefan Csernava
Po - Pi: 8:30 - 16:00
Vytvorené na Eshop-rychlo.skEshop-rychlo.sk
Spracovanie osobných údajov môžete ovplyvniť úpravou svojich preferencií ochrany súkromia.