Logo
Neviete si rady? Zavolajte.
Po - Pi: 8:30 - 16:00
0 ks
za 0,00 EUR
Nákupný košík je prázdny
Potrebujete poradiť? Neváhajte nás kontaktovať.
Nakúpte ešte za 50,01 EUR a máte dopravu ZADARMO
Novinky
19.03.2019
Už na ceste nový tovar: Volzhanka čítať celé
Zobraziť všetky novinky
Facebook
 






07.01.2019

Perfektný deň (2015)

  Ranná hmla zahalila celú ulicu. Ešte ani veliteľ blízkeho dvora, malý kohútik,  nezačal svoj ranný spev, ale už počujem hlas môjho budíka, ktorý nemilosrdne naznačuje, že hoci je v izbe tma, ako v dieri, musím vstať.
  Pomaly opúšťam svoju teplú posteľ a začnem sa zberať. Nemám veľkú náladu, ale zatiaľ tie rybačky, na ktoré som sa chystal s nechuťou, priniesli mi najmilšie zážitky. No, možno, že tomu bude tak aj dnes.
  Tibi príde na šiestu, alebo aspoň dúfam. Už dosť dlhú dobu sme neboli spolu na rybačke, a práve preto miesto činu treba veľmi dôkladne vybrať. Môj kamarát už viac týždňov nebol pri vode a ja zase nechcem zduplovať tú včerajšiu nulu. Kým prišiel, ja som už bol pripravený na odchod. Čln bol nafúknutý, príves pripevnený, môžeme ísť.
    V prístave už “pracoval” jeden rybár a z jeho rádia bolo počuť  najnovšie hity… snáď by sme mohli začať aj trošku ináč. Tak blesku rýchle sme sa spustili na vodu a s takou rýchlosťou, ako sme len mohli, opustili prístav. Za tých pár sekúnd sme sa od neho dozveli, že on hľadá len veľké šťuky a používa “veľké” nástrahové rybky. Aj to nám vysvetlil, že ako dobre chutí tá veľká šťuka v takomto období. No, na Vaše zdravie!

     Dúfali sme, že tohtoročná nízka hladina vody nám prospeje aj teraz. Prúd rieky bol minimálny, aj hlbšie jamy mali väčšiu hodnotu, nie tak, ako vlani. Ako prvé miesto sme si vybrali jednu krútňavu s priemernou hĺbkou 3,2 metra. Vyhodili sme kotvu a mysleli sme si, že kraj zlomu má pre nás nejaké prekvapenie. No, nemal, lepšie povedané nemal kraj, ale najhlbší bod jamy. Snažili sme sa čo najpresnejšie preskúmať každý centimeter tejto jamy. V tom nám pomáhala rieka a jej prúd. Bez väčších ťažkostí sme mohli používať 5-6-7 gramové jigové hlavy a tým pádom sme mohli dať do obehu aj menšie nástrahy.
     Hádzajúc za čln sme skúšali každý centimeter dna koryta. Tu sme už nemuseli veľa čakať na prvý záber. V tesnej blízkosti člna sa objavila prvá menšia rybka. Pre nás aj malá rybka je dôležitá, nie len kvôli úlovku, ale aj preto, aby sme vedeli, že ako je to s “dorastom”. Môžeme vidieť, že príroda i napriek všetkým škodlivým vplyvom sa snaží udržať zdravú rovnováhu. Túto malú rybku nasledovali jej menší kamaráti a nakoniec tri menšie zubáče volžské. Priemerná dĺžka týchto rýb bola 30cm, ale vďaka našej ľahkej zostave, všetky zábery dali veľký zážitok. Na dnešnej rybačke hral hlavnú úlohu môj najobľúbenejší prút Daiwa Procaster. Vďaka jeho ideálnej dĺžke (2,10 m) pre chytanie z člna som vedel pohodlne chytať aj napriek tomu, že v našom krátkom člne sme boli dvaja. Jemnejšia, 5-20 g vrhacia záťaž zase umožnila lov s tenšou šnúrou, čo na dnešnej rybačke hralo veľkú  rolu.

 
     Na tomto mieste sme strávili asi 1-2 hodiny a potom sme sa pobrali ďalej. Tibi  mal ešte niečo, čo musel už neodkladne vybaviť, tak mi podal už nahodenú zostavu. “Vytiahni to zatiaľ.” - hovoril. Tak som to vytiahol. Asi dvakrát som pozdvihol nástrahu, keď si niekto  z dola vyprosil toto ranné vyrušenie. Páchateľom bol asi kilový zubáčik… Ani nemusím povedať, že v člne nastalo niekoľko minútové  ticho, čo som potom prerušil ja s hlasným smiechom. Tibi sa ku mne dhlší čas neprihovoril.
     Išli sme ďalej na také miesto, kde sme mali pred dvoma rokmi veľký úspech. Vtedajší stav vody pritiahol z okolia všetky zubáče do jednej jamy a nám sa podarilo absolvovať zopár krásnych rybačiek. Možno, že aj teraz budeme mať podobné zážitky. Tak to skúsime. Na naše prekvapenie na brehu, ktorý zvykol byť až príliš plný, sedeli iba dvaja prívlačiari a hádzali do ničoho. Neďaleko od nich sme sa zakotvili a naobedovali sme sa. Medzi tým sme pozorovali našich kolegov, ale na ich tvárach sme nezbadali ani iskričku zámernosti. Popri tom ani rybky sa neukázali tak, ako bolo treba. No, nevadí, možno, že sa nám podarí získať aspoň zopár záberov.


     Kým sme skončili s obedom, rybári odišli a tak sme si mohli vyberať z najlepších miest. Mysleli sme si, že začneme z vonka, a potom ideme bližšie a bližšie ku kraji jamy, takto môžeme najlepšie preskúmať celý úsek. Hneď prvý hod bol úspešný. Tibiho D´Fin zhltol tak zhruba dvojkilový jaseň. Aj ja som mal veľa záberov, ale ani jeden nebol premenený. Pravdepodne sme natrafili na celú skupinu jaseňov, a naše 1-2-ky háčiky sa nezmestili do ich malých papúl, a tak len oblizovali nástrahy. Toto trvalo počas viacerých hodov, napokon som cítil istejší záber a mohol som zaseknúť. Bol to malý boleník, ktorý mal ešte letnú kondíciu a tak sme sa trošku zahrali. Aj Tibi dostal z nich asi tri kusy a potom odplávali. To isté sme spravili aj my.

     Dnešný deň už nemôže byť zlý, pretože sme chytili 4 druhy rýb a ešte je len jedna hodina poobede. Bolo by už na čase trošku zvýšiť ich veľkosť. Môj nasledujúci hod pristál v asi 4,5 metrovej hĺbke. Hod bol úspešný, záber prišiel okamžite, ale prút zostal zohnutý. Konečne jedna väčšia ryba na háčiku. Myslel som si, že to bude jeden menší sumec, pretože sa nepohol z dna. Voda pod člnom bola kryštáľovo čistá a tak zdolávanie sme mohli sledovať aj pod vodou. Videli sme siluetu krásneho trojkilového zubáča. Háčik bol na správnom mieste a tak sme mohli každú minutu zdolávania  vychutnať nielen fyzicky ale aj vizuálne. A práve teraz sme nechali doma kameru GoPro… Nevadí, ryby nás odškodnili za všetko. Od leta máme v člne už aj jeden hrubší matrac na ryby a tak sme mali kde položiť tohto krásneho dravca, kým sme sa pripravili k foteniu. Spravili sme si zopár obrázkov a rozlúčili sme sa s ním. Bol to dobrý pocit, vidieť, ako sa dôstojne ponorí do vody a zmyzne v hĺbke. Ešte sme videli pár minút, ako pláva stále hlbšie a hlbšie, kde sa cíti v úplnom bezpečí. Bol to zatiaľ najkrásnejší pohľad…

  Možno, že by si aj ostatní rybári mohli prísť na chuť tejto čarovnej veci – namiesto toho, že si vychutnávajú na samých rybách... S touto akciou sa ešte deň neskončil. Zase som poslal do akcie svoju 6 cm-vú D´Swim. Po dvoch-troch hodoch som cítil, že som natrafil na niečoho dobrého. Áno, bol to 40 cm-ový zubáč volžský v prekrásnych farbách. Tibi bol trošku nespokojný, vraj neprišiel iba za fotografa… Tak sme nechali fotenie a len sme chytali. Na každý hod sme mali záber. Raz som mal ja úspech, potom zase on. Z tohto miesta som vylovil sedem kusov zubáča volžského, ktoré mali veľkosť asi 40 cm. Popri tom som mal niekoľko nepremenených záberov a “veľmi som bol nadšený”, že som nechal doma svoju kameru.

     Rybári z brehu sledovali naše predstavenie a pravdepodobne zalarmovali aj ostatných domácich rybárov, lebo bolo ich stále viac a viac.  Už štyria stáli oproti nám so svojimi zostavami drop-shot. Keďže nemáme radi tlačenicu, tak sme sa pobrali ďalej.  Už dlhší čas sme nemali žiadneho záujemcu. Pravdepodobne sme ich vyrušili tam dole, a tí, ktorí prídu za nami, už nenájdu žiadnu rybku. Tak sa to aj stalo. Kýmsme boli na blízku, nevideli sme ani jeden záber z ich strany.
  Aj oni nás pozorne sledovali a nasledovali nás, kade sme išli. Azda by sme boli takí dobrí? Trvalo to, kým nás nechali osamote. Za ten čas sme len imitovali, že chytáme. Keď už odišli, začali sme ozajstne chytať. Môj prvý hod bol úspešný. Vyčaril som z vody asi 1,5 kilového zubáča, ktorý sedel medzi kameňmi. Aj Tibi mal tri dobré zábery, ktoré však nevedel premeniť na rybu. Škoda.
     Medzi tým sa breh aj voda naplnila rybármi, tak sme išli hľadať menej frekventované miesto. Rybám sme zamávali  na rozlúčku a dúfali sme, že budú teraz už opatrnejší.
    Museli sme sa poponáhľať, lebo okolo piatej sa už stmieva. Mali sme už len dve hodiny, tak sme si skúšali šťastie tam, kde sme predtým nič nenašli. Zatiaľ sme chytili štyri druhy rýb a Tibi k tomu pridal jedného 25 cm-ového ostrieža. Ja som obohatil svoju zbierku boleňov s ďalšími kusmi a taktiež som zvýšil aj počet zubáčov. Zo zoznamu rýb, ktoré sa tu dajú chytiť chýbala nám už len šťuka, sumec a jalec hlavatý.  O šťuky som sa ale neskoršie postaral.
     Ako naše predposledné miesto sme si zvolili také miesto, kde sme ráno už boli. Moja gumená nástraha, ktorá dnes už zažila všetko možné,  pristála iba pár centimetrov od brehu, tak som ju nemohol nechať dlho klesať, aby sa nestala obeťou rieky. Záber som necítil, ale predsa to nechcelo ísť von. No, skvelé, predsa sa mi podarilo zaseknúť sa… alebo nie? Onedlho sa začal rýchly výbeh, potom mi niekto tam dole chcelo utiecť. Myslel som si, že háčik sa jej zasekol do chrbta, ale som sa mýlil, len šnúra sa omotala okolo nej. Pri zdolávaní sa jej podarilo vyslobodiť sa a čoskoro ukázala na vode celú svoju krásu. Bojovala veľmi statočne, ale nakoniec sa vzdala. Háčik jej sedel v špičke nosa, len tomu môžem ďakovať, že som ju mohol aj vytiahnuť. Keď som ju už mal v podberáku, videl som, že nedosiahla môj osobný rekord (82 cm), ako som si na začiatku predpokladal. Hladina vody totiž zväčšuje, čakali sme oveľa mohutnejšiu rybu. Napriek tomu som bol vďačný aj rieke a svojmu šťastiu, že som mohol zakončiť tento dnešný deň s takouto krásnou rybou.


  Šťuka je vyfajknutá, ale ostatné dva druhy rýb sme už nenašli, ale prišiel jeden hosť na prekvapenie. Posledné lúče zapadajúceho sa slnka ešte mali možnosť vidieť jedného malého bacuľatého kolka. Na dnes by sme si už nemohli želať viac. Obaja sme chytili krásne ryby a dobre sme sa zabavili. Nemôžeme sa sťažovať ani na počasie. Celý deň nás sprevádzalo modré nebo, bezvetrie a nádherné počasie. Priala nám aj hladina vody, teda mohli sme ukončiť perfektný deň. Sme vďační rieke a tak isto aj rybám. 

Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho s priateľmi

O nás

O nás
Povedali o nás


© - Všetky práva vyhradené www.privlacuj.sk

Kontakt
Logo
Štefan Csernava
Štefan Csernava
Po - Pi: 8:30 - 16:00
Vytvorené na Eshop-rychlo.skEshop-rychlo.sk
Spracovanie osobných údajov môžete ovplyvniť úpravou svojich preferencií ochrany súkromia.